Antuková sezóna je pre profesionálnych tenistov fyzicky najnáročnejšou časťou roka. Pomalší povrch predlžuje výmeny, lopty sú ťažšie a skáču vyššie, takže hráči musia vynaložiť viac energie na každý úder. Priemerný počet úderov na výmenu na antuke je 5,2 — oproti 3,1 na tráve a 3,8 na tvrdom povrchu.
Fyzické nároky sú mimoriadne: typický antukový zápas v piatich setoch môže hráčovi zabrať päť až šesť hodín na kurte. Pohyb na červenej drti je odlišný od ostatných povrchov — hráči musia klzať do lôpt, čo vyžaduje iný druh svalového tréningu. Štúdia ATP Sports Science odhalila, že hráči počas antukovej sezóny nabehnú v priemere o 30 percent viac kilometrov ako na tvrdom povrchu. Preto mnohí hráči zažívajú únavu a zranenia práve koncom antukovej sezóny — tesne pred Roland Garros.
Takticky antuková hra odmietuje hráčov, ktorí sa spoliehajú iba na výkon servisu alebo agresivitu z prvého úderu. Kľúčom k úspechu je trpezlivosť, fyzická vytrvalosť a schopnosť konštruovať body cez dlhé výmeny. Práve preto hráči ako Nadal alebo Swiatek — s výborným topspinom a výbornýma nohama — dominujú na tomto povrchu dlhodobo. Silní serveri ako Isner alebo Raonic nikdy nezískali antukový grandslam.